O infantilných dobrovoľníkoch

Autor: Adrian Gubčo | 7.7.2014 o 0:32 | Karma článku: 12,75 | Prečítané:  11117x

Rastúci objem okrášľovacích a dobrovoľníckych aktivít v Bratislave vyvoláva okrem pozitívnych aj negatívne reakcie. Posledné články a názory od relatívne známych blogerov a novinárov ostro kritizujú posledné aktivity mesta a dobrovoľníkov na Hlavnej stanici a postupne pridávajú aj ďalšie realizované akcie: namaľované zastávky, vysadené kvety v kochlíkoch, premaľovávanie graffitov. Hoci všetci svorne obviňujú nie dobrovoľníkov, ale hlavne mesto a jeho chýbajúcu koncepciu vo vzťahu k údržbe verejného priestoru, nezabudnú dodať, že tieto aktivity sú prejavom ľudového vkusu. Keďže sú (čo nie je zvyčajne pravda) riešené bez účasti odbornej verejnosti, nemajú hodnotu a preto by nemali byť realizované vôbec. V tomto probléme však spočíva jadro celého tohto domnelého infantilného aktivizmu.

 

 

Odrazme sa na začiatok od samotnej umeleckej, dizajnérskej či architektonickej úrovne jednotlivých výtvorov. Na to si môže vytvoriť každý názor sám podľa svojich osobných preferencií. Spýtajme sa skôr, prečo vôbec musia vznikať diela, na ktoré má časť odbornej verejnosti absolútne negatívny názor a zúrivo píše pre mnohých aktívnych  ľudí demotivujúce články či zakladá „antiokrášľovacie“ stránky na Facebooku. Údržba mesta v poslednom období je zúfalá, to je jasný fakt. Stav verejného priestoru v Bratislave je hrozný a mimo troch-štyroch ulíc v centre a niekoľko areálov, ktoré spravujú súkromné inštitúcie, neexistuje miesto, ktoré by sme bez akejkoľvek hanby mohli ukázať aj návštevníkom z civilizovanejších krajín, nehovoriac o osobnom komforte pre každodenných obyvateľov. Reakcia verejnosti, ktorá má sama záujem o prispenie ku skvalitneniu životného prostredia, je prirodzená a rovnako prirodzené je aj to, že nie každý je architekt, dizajnér či akademický maliar. V jednom z kritických článkov padá otázka, prečo takíto ľudia ovpyvňujú stav verejných priestranstiev viac ako odborníci. Ja obraciam otázku inak. Prečo odborníci nie sú sami schopní byť lídrom pozitívnych zmien?

 

Faktom je, že medzi odbornou a laickou verejnosťou na Slovensku existuje obrovská priepasť. Mnohí architekti si nie sú schopní obhájiť svoje diela, v ktorých bežní ľudia vidia „bezduché krabice,“ a čo je horšie, očividne ani nemajú záujem. Dosiaľ neexistuje zo strany architektov dostatočne silný tlak na vytvorenie stálych sekcií o architektúre vo veľkých printových médiách. Prednášky orientované na laickú verejnosť takmer neexistujú a na niekoľko podujatí typu DAAD (Dni architektúry a dizajnu) chodia hlavne iní architekti a ľudia z príbuzných odborov. Existuje niekoľko aktivistických spolkov, kde sa združujú odborníci, do veľkej miery však nabrali charakter uzavretých „hipsterských“ komunít. Hádam jediný úspešný model zo strany odbornej verejnosti sú Mestské zásahy, aj tie však (aspoň v prípade Bratislavy) zostali bez viditeľnejšieho efektu. Na druhej strane, občianske združenia, ktoré sa neprofilujú ako exkluzívna skupina ľudí, sú otvorené pre každého bez ohľadu na odborné pozadie, nepredkladajú verejnosti akési abstraktné ciele a fyzicky konajú v priestore, majú úspech. V skratke, tí, čo nekecajú, ale robia.

 

Existuje výhrada, že tým tieto združenia zastierajú príčiny zlého stavu a neriešia skutočné problémy. Sú naozaj takéto spolky riešiteľom problémov? Nie, nie sú. V prvom rade sa však tak ani netvária. Žiadne z najúspešnejších občianskych združení posledného obdobia v Bratislave sa netvári ako spasiteľ. Bratislavský okrášľovací spolok  svojou výsadbou trvalo udržateľných rastlín namiesto akýchsi okrasných ruží a tulipánov upozorňuje na chýbajúcu starostlivosť o zeleň v Bratislave. Bratislavská občianska samospráva natiera ochranné bielo-červené zábradlia, ktoré trpia rokmi bez údržby. Zelená hliadka poukazuje na vzťah mesta k odpratávaniu čiernych skládok či vonkajšej reklame a Námestie pre ľudí sa snaží ukázať, že územie, ktoré mesto nechalo schátrať a odpísalo ho, je životaschopné. A nakoniec, aj posledné aktivity na Hlavnej stanici nie sú Potemkinovou dedinou, ale zúfalým výkrikom, ako aspoň dočasne prebiť depresívnosť a špinu celého územia, čo je koniec-koncov dôsledok katastrofálneho narábania vedenia mesta s jeho majetkom. V žiadnom prípade nejde o robenie šašov niektorým politikom, ktorí sa prídu nanajvýš odfotiť a zožať ovácie za prácu, ku ktorej prispeli jedine tým, že sú jej vinníkom. Zo strany aktivistov nejde o infantilnosť a snahu o premenu mesta na škôlku. Práve naopak. Ide o zdvihnutý prostredník všetkým tým, ktorí svojimi rozhodnutiami priviedli Bratislavu tam, kde je teraz.

 

Preto nie sú namieste výzvy architektov či dizajnérov, aby sa podobné okrášľovanie zastavilo. Miesto podobných žabomyších sporov je čas, aby sa konečne aj odborníci v oveľa väčšej miere prihlásili k rastúcej sile dobrovoľníctva v Bratislave a namiesto bezúčelného kritizovania pomohli usmerňovať, radiť a pretvárať a svojou vlastnou prácou tak najlepším spôsobom prispeli nielen ku zvyšovaniu úrovne verejného priestoru, ale aj k výchove ľudí k lepšiemu vkusu a verejnej požiadavke po skutočnej kvalite a reálnom riešení problémov.

 

Autor je členom Bratislavského okrášľovacieho spolku

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?