Komunitné centrá
Mimoriadne významnú zložku podieľajúcu sa na formovaní vysokej kvality života tvoria komunitné centrá, ktorých je vo Vancouvri mnoho (v meste samotnom 12, ďalšie na predmestiach). Tieto centrá predstavujú absolútne verejný a otvorený priestor pre akéhokoľvek človeka (platí prvá a druhá veta z odstavca o verejných priestranstvách), v rámci ktorého sa môže stretávať s inými ľuďmi, venovať sa záľubám a koníčkom a pracovať na svojom talente a osobnom raste. Autor článku navštívil vancouverské komunitné centrum Hillcrest a mal možnosť pozorovať, že nejde len o všeobecné proklamácie, prečo sú komunitné centrá dôležité, ale aj fungujúcu realitu. Možnosti trávenia času v centre zahŕňali napríklad plávanie, korčuľovanie, čítanie, tancovanie, spievanie, ale aj stretávanie sa v komunitnej kaviarni a reštaurácii či návštevu fitnescentra. Návštevníkmi boli všetky vekové skupiny, od detí, ich rodičov, pracujúcich ľudí v strednom veku po seniorov. Takisto centrum organizovalo stretnutia pre migrantov, sexuálne menšiny, rozličné etnické skupiny a bolo plne bezbariérové. Zaujímavosťou bola na Slovensku nevídaná vec, inak v Kanade relatívne rozšírené toalety pre rodiny, kde odpadajú možné nepríjemnosti pri návšteve toalety s malým dieťaťom. Samozrejmosťou bola vynikajúca architektonická úroveň komplexu a jeho dobrá dostupnosť v centrálnej časti mestskej štvrte, s napojením na verejnú dopravu a cyklotrasy. Podobné komunitné centrá aj v Bratislave sú nevyhnutnou podmienkou, ak chceme zásadne skvalitniť život a sociálne vzťahy predovšetkým na sídliskách. Výhodou mnohých bratislavských mestských častí sú pomerne rozsiahle nezastavané, resp. nevhodne využívané územia v centrálnych oblastiach, kde by komunitné centrum bolo ideálnou funkciou (Petržalka, Ružinov, Dúbravka, Podunajské Biskupice, Rača).
Inou formou komunitného centra je budova dobre známa každému milovníkovi súčasnej modernej architektúry - Verejná knižnica v Seattli. Dielo naprojektované slávnym architektom Remom Koolhasom a jeho OMA (Office of Metropolitan Architecture) je prototypom verejných budov súčasnosti vďaka vynikajúcej vnútornej filozofii objektu, ktorý je celý absolútne prístupný bez akýchkoľvek zábran alebo zákazov. V čase návštevy autorom, tesne pred otvorením, sa už pred vchodom vytvoril dlhý rad čakajúcich ľudí každého pohlavia i veku, od detí na výlete zo škôlky, cez študentov až po dôchodcov, cez príslušníkov rozličných sociálnych skupín (študenti prestížnej univerzity aj bezdomovci, ktorí mohli v teple čítať) až po všetky rasové a etnické skupiny. Ukazuje sa, že kvalitná architektúra má výrazný komunitotvorný charakter.
Parky a zeleň
Vancouver vyniká bohatstvom obrovského počtu parkov a prírodných rezervácii v tesnom dotyku centra mesta a jeho zázemia. Táto situácia pripomína Bratislavu, ktorá sa môže pochváliť podobnou výhodou (Malé Karpaty, lužné lesy), ktorú však využíva absolútne nedostatočne. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že prístup vo Vancouvri je založený na ponechaní čo najväčšej voľnosti prirodzeným procesom v mestských lesoparkoch: žiadne rúbanie, žiadne odhrabávanie lístia, odstraňovanie spadnutých konárov a pňov či zásahy do ekosystémov. Na druhej strane, zeleň priamo v meste je veľmi starostlivo udržiavaná, šľachtená a upravovaná, čo znamená aj pravidelné omladzovanie porastov. Mestskú mikroklímu ovplyvňujú aj zazelenené strechy domov, ktorých je vo Vancouvri veľký počet. Špecifickú formu zelene predstavujú tzv. pocket parks (vreckový park) vo forme malých plôch mimoriadne udržiavanej parkovej zelene alebo námestíčok v blízkosti administratívnych centier a na miestach hustej a vysokej zástavby. Tieto pocket parks vychádzajú z americkej tradície územného plánovania, kde môže developer realizovať vyššiu zástavbu za predpokladu, že vytvorí takýto kvalitný priestor, o ktorý sa bude naďalej starať. Vzniká tak symbióza medzi verejným a komerčným záujmom, čo je v rozpore s bratislavskou praxou, kde sa často presadzuje jeden či druhý extrém (stavať bez akéhokoľvek ohľadu na verejné priestranstvá alebo nestavať vôbec).
Zhrnutie
V článku sa autor snažil ukázať inšpiratívne riešenia, ktoré možno v mnohých prípadoch bez veľkej námahy či financií zreplikovať aj v Bratislave. Vancouver ani Seattle nie sú mestá bez problémov: tradičnou Achillovou pätou väčšiny severoamerických miest je verejná doprava, ktorá má nedostatočnú úroveň či pokrytie. V centrách európskych miest je veľmi zriedkavé vidieť takú extrémnu chudobu, ako sa to dá vo Vancouvri či v Seattli. Ceny nehnuteľností sú vďaka prílivu majetných investorov z celého sveta absolútne nedostupné pre množstvo bežných pracujúcich obyvateľov. Napriek tomu je prístup v mestskom plánovaní, ktorý kladie do popredia človeka a jeho potreby, pre budúcnosť rozvoja miest zásadný a mal by byť napodobnený aj v Bratislave, ktorá sa potýka s absenciou takéhoto chápania pri určovaní budúcnosti. Autor verí, že tento článok prispeje ku lepšiemu pochopeniu konkrétnych foriem akceptovania človeka v mestskom priestore a bude inšpiráciou pre svojich čitateľov.
Autor je prispievateľom na blogu Bratislava YIMBY
Prečítajte si aj prvú časť článku: http://gubco.blog.sme.sk/c/378856/inspiracie-pre-bratislavu-vancouver-seattle-cast-i.html?ref=najcit
