Pomôže Bratislave Zákon o poplatku za rozvoj?

Autor: Adrian Gubčo | 30.8.2016 o 9:30 | (upravené 30.8.2016 o 9:54) Karma článku: 10,20 | Prečítané:  8692x

V poslednej dobe sa témou stáva zákon o rozvojovom poplatku. Má ísť o formu kompenzácie za zaťaženie, ktoré vzniká v dôsledku výstavby, čo funguje dobre aj inde. Ako je však u nás zvykom, to, čo funguje inde, nebude tak dobre tu. 

Slovenský zákon o poplatku za rozvoj totiž obsahuje učité zásadné chyby, ktoré jeho zamýšľané ciele negujú a naopak, môžu vo výsledku spôsobiť ešte výraznejšie zaťaženie územia. Zákon proklamuje, že má funkciu príjmovú, rozvojovú a protikorupčnú. Problematické sú všetky body. Začnem od konca:

  • Funkcia protikorupčná – podľa predkladateľov zákona tento zníži ochotu zúčastnených strán „dohodnúť sa“ na rozličných záväzkoch a nastaví jasný odhad nákladov stavebníka. Či to však bude naozaj tak, je otázne. Obec si totiž môže nastaviť voľne výšku poplatku v rámci svojho územia, v prípade Bratislavy to znamená, že jedna mestská časť či katastrálne územie môže mať inú výšku poplatku ako druhá, prípadne ho nevymáhať vôbec. Poslanci nebudú povinní svoje rozhodnutie zdôvodniť. Týmto sa absolútne stráca prehľadnosť a transparentnosť a naopak sa vytvorí prostredie, ktoré motivuje ku korupcii.
  • Funkcia rozvojová – zákon má získať prostriedky tam, kde výstavba spôsobí zvýšené nároky na zabezpečenie sociálnej, dopravnej i technickej infraštruktúry. Tieto sú najvyššie samozrejme pri rezidenčnej výstavbe, no zo zákona sú absolútne nepochopiteľne vyňaté rodinné domy s výmerou podlahovej plochy do 150 metrov štvorcových. Platí, že rodinné domy, predovšetkým v podobe pásov predmestskej zástavby, najviac zaťažujú územie. Vďaka zákonu sa zvýši cena bývania v bytových domoch, čo bude ľudí ďalej vyháňať do predmestí, pričom je pravdepodobné, že najviac to zasiahne mladých ľudí uvažujúcich o vlastnom bývaní a založení rodiny. Výsledkom bude ešte väčší odliv obyvateľstva, zaťaženie predmestských obcí, ktorých starostovia však prostriedky na nové škôlky či cesty z poplatku za rozvoj mať nebudú, a finančné straty pre zdrojové mesto spôsobené odlivom obyvateľstva.
  • Funkcia príjmová – Ako vyššie uvádzam, zákon môže prispieť k odlivu obyvateľstva zo zdrojového mesta do predmestí, čo pre mesto bude znamenať pokles príjmov. Mesto či obec môže z poplatku na prvý pohľad profitovať, ekonomické a sociálne dôsledky odlivu obyvateľstva sú však významnejšie. Nástroj, ktorý mal viesť k rozvoju kvality života v obciach, tak môže prispieť k ich úpadku.

V tomto kontexte je mierne prekvapujúce, ako nekriticky sa k zákonu stavajú niektorí komunálni politici a to i v Bratislave, ktorej sa tento zákon týka najviac. Po poslednom bratislavskom mestskom zastupiteľstve, ktoré sa konalo 25.8.2016, napríklad vystúpili poslanci J. Buocik a P. Pilinský spoločne s viceprimátorkou mesta I. Plšekovou, ktorí upozornili na nutnosť urýchleného prijatia všeobecne záväzného nariadenia o prerozdelení financií z poplatku, inak hrozí, že Bratislava v prvom roku platnosti žiadne peniaze nezinkasuje. Medzi komunálnymi politikmi téma rezonuje, no takú mimoriadnu podporu si neviem vysvetliť inak ako neznalosťou. Túto domnienku dokonale ilustrujú niektoré vyjadrenia dotyčných poslancov.

Napríklad p. Pilinský uviedol, že poplatok sa netýka zatepľovania domov. To je však nepravda. Zákon jasne uvádza, ktoré stavby sú poplatku ušetrené: odstránenie poruchy stavby alebo havarijného stavu stavby, drobná stavba, nadstavba a  prístavba s výmerou podlahovej plochy do 25 metrov štvorcových a stavba rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 metrov štvorcových. Zateplenie vo väčšine prípadov nepredstavuje odstránenie poruchy stavby ani jej havarijného stavu, platiť teda budú aj občania a bytové družstvá, v prípade, že sa rozhodnú pre obnovu svojho domu. Koniec-koncov, aj ďalšia z účastníkov tlačového výstupu, p. Plšeková, pripustila, že na zákon sa musia pripraviť „...developeri, stavebníci a stavebné bytové družstvá.“ Keďže posledne menované sa venujú v prevažnej miere obnove budov, vo vyjadreniach viceprimátorky a poslanca je zjavný rozpor, ktorý vyplýva pravdepodobne len z veľmi povrchného naštudovania si problematiky. To dosvedčuje aj vychvaľovanie protikorupčnej funkcie zákona p. Plšekovou, no ako som už napísal vyššie, táto idea sa úplne minie účinku. P. Pilinský pridal aj ďalšiu zaujímavú poznámku, keď povedal, že infraštrukúru mestskej časti najviac zaťažujú bytové domy. To však nezodpovedá realite, čo by mal p. Pilinský ako dlhodobo úradujúci starosta mestskej časti Rača dobre vedieť. Územie je najviac zaťažované výstavbou rodinných domov, ktoré tým, že zaberajú rozsiahlejšie plochy, vyvolávajú väčšie nároky na dopravnú i technickú infraštruktúru, ako aj sociálnu, keďže pri nahliadnutí na demografický profil staviteľov je zrejmé, že ide v mnohých prípadoch o rodiny s deťmi. Že ide o fakty, potvrdzujú aj štúdie mnohých popredných odborníkov – z našej proveniencie napríklad práca českého architekta P. Hniličku, v globálnom meradle sa tejto téme široko venuje harvardský ekonóm E. Glaeser. Ich práce nasvedčujú tomu, že bývanie v hustejšie zastavaných mestách je zároveň najekologickejší spôsob života, čo si v poslednej dobe uvedomuje aj čoraz viac ekológov samotných. Vyjadrenia zmieňovaných poslancov, ktorí sa zároveň otvorene hlásia k zeleným myšlienkam, sú preto viac než pozoruhodné.

Z vyššie spomínaných poznatkov dochádzam k záveru, že poslanci vlastne vôbec netušia, o čom hovoria, a namiesto hlasnej podpory Zákona o miestnom poplatku za rozvoj by sa radšej mali postaviť za jeho výraznú korektúru. Len tak sa totiž z tohto zákona môže stať skutočne to, na čo je určený – koncepčný nástroj pre zvyšovanie kvality života obyvateľov zasiahnutej obce, v tomto prípade Hlavného mesta Bratislavy. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?