Zákon o poplatku za rozvoj nepomôže nikomu

Autor: Adrian Gubčo | 2.10.2016 o 18:38 | Karma článku: 10,33 | Prečítané:  6602x

minulom blogu som sa zaoberal možnými dopadmi Zákonu o poplatku za rozvoj na Bratislavu. Ako sa začína ukazovať, tento zákon ale zaťaží aj tak už problémami trpiace oblasti – vidiecke sídla s aktívnou poľnohospodárskou výrobou.

Niektoré mestá a obce začínajú už aktívne prijímať VZN s určením výšky poplatku pri stavbách vo svojom intraviláne. Príkladom je mesto Pezinok, ktoré schválilo výšku poplatku za rozvoj už v júni, pričom v prípade bytových domov a rodinných domov (nutné dodať, že domov nad 150 metrov štvorcových) je tento poplatok vo výške 35€ za každý začatý štvorcový meter (teda v maximálnej výške) a v prípade stavieb na poľnohospodársku produkciu, skleníky či stavby slúžiace na skladovanie vlastnej poľnohospodárskej produkcie vo výške 25€, pričom minimálna sadzba je 10€/štvorcový meter. Mnohí ďalší starostovia a primátori taktiež deklarovali, že sa budú snažiť vybrať čo najviac. A práve tu sú vidno ďalšie problematické body tohto zákona.

Prvým bodom je otázka princípu a zmyslu zákona. Podľa predkladateľov ide o formu kompenzácie za zaťaženie územia, ktoré výstavbou a následným užívaním územia vznikne. Na diskusiu je, či je také poľnohospodárstvo záťaž alebo nie, hoci vzhľadom na jeho funkciu by som sa osobne priklonil k verzii, že ide skôr o zveľadenie územia ako o jeho zaťažovanie, minimálne z hospodárskeho hľadiska. Zaťažiť a „potrestať“ poľnohospodárov za to, že prispievajú k tvorbe kultúrnej krajiny, pestujú či chovajú produkty, z ktorých profitujú všetci a popri tom prispievajú k hospodárskemu vývoju predovšetkým vidieckych oblastí, sa zdá ako nanajvýš nevhodné.

Pre poľnohospodárov totiž pôjde nepochybne o mimoriadnu záťaž. Zákon platí menovite aj pri pomerne jednoduchých stavbách, akými sú napríklad skleníky. Pri danom nastavení poplatku by sa mohlo celkom reálne stať, že poplatok za vybudovanie skleníka bude vyšší, ako jeho samotná cena. Čo je ešte horšie, z platenia poplatku nie sú vyňaté ani rekonštrukcie, čiže aj keby poľnohospodári chceli napríklad len obnoviť staré skleníky či maštale, zaplatia tak či tak. V situácii, keď je tento sektor hospodárstva na Slovensku pod silným tlakom a ide pre mladých ľudí, hlavne na vidieku, o absolútne neatraktívne povolanie, je ďalší spôsob, ako vytiahnuť z poľnohospodárov peniaze, do veľkej miery devastačný.

Opäť sa tak ukazuje, ako sa proklamovaný cieľ zákona totálne míňa účinku. Podľa predstavy tvorcov mal zákon prispievať ku zvyšovaniu kvality života obyvateľov miest a obcí formou nových príjmov, ktoré budú viazané na investície do dopravnej či sociálnej infraštruktúry. Ako som naznačil už v minulom blogu, profit pre mestá bude pomerne nízky – len sa zvýšia už tak vysoké ceny bytov, čo bude ľudí ďalej vyháňať do predmestí (suburbií), keďže oslobodené od poplatku sú domy do 150 metrov štvorcových. Poplatok však nepomôže ani skutočnému vidieku, lebo negatívne zasiahne do jeho základných funkcií. V konečnom dôsledku tak jediná vec, ktorej zákon pomôže, bude ešte masívnejšia suburbanizácia. A to bude prehra úplne pre všetkých. 

(zdroj titulnej foto: HN/Pavol Funtál)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?